Romuald Hadbavný
S prihliadnutím na časovú os najstaršou významnou osobnosťou, ktorá pôsobila na území v tej dobe ešte Lechnického kláštora, bol prekladateľ a člen kamaldulského rádu Romuald Hadbavný. Pripisuje sa mu prvý preklad Biblie do kultúrnej slovenčiny. Taktiež vydal latinsko – slovenský slovník tzv. „Hadbavného slovník“.
 
              Úvodný list Biblie                                                      List z knihy Exodus
                               
                                          

 
Fráter Cyprián
Ďalšou významnou osobnosťou bol fráter Cyprián, kamaldulský mních a najznámejší rehoľník pôsobiaci v kláštore. Vynikal hlavne v oblasti medicíny, botaniky, alchýmie a farmácie. Bol významným a vyhľadávaným liečiteľom. Najviac ho preslávil herbár zložený
z 97 strán, ktoré obsahujú 283 vylisovaných rastlín. Tie nazbieral v oblasti Pienin a Belianskych Tatier. K rastlinám je pripojený popis v štyroch jazykoch – gréčtine, latinčine, poľštine a nemčine. Legenda hovorí o jeho konštrukčných schopnostiach, keď zostavil krídla a mal zletieť z pohoria Tri koruny. V archívnej listine z čias okolo roku 1760, istý rimavskosobotský profesor latinsky zaznamenal: „Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z Lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červeným kláštorom. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal“.

Herbár frátra Cypriána z Lechnického kláštora
 

Václav Vraný
Václav Vraný bol známym pedagógom, kustódom a predovšetkým botanikom. Ako učiteľ prešiel veľký kus Slovenska, keď bol ako pánslav prekladaný zo školy na školu. Jednou zo škôl v ktorej pôsobil bola aj škola v Lechnici. Okrem Lechnice pôsobil ako pedagóg aj v Kyjaticiach, Jelšave, Vyšnom Slanom, Malej Lomnici, Palúdzke, Liptovskom Mikuláši či Martine. Po uvoľnení zo školských služieb pracoval ako prvý kustód v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Predtým však ešte pracoval ako správca tlačiarne v Ružomberku. Ako milovník prírody zanechal písomné popisy flóry a mnoho herbárov. Záver života prežil v Tisovci, kde sa narodil aj jeho slávny vnuk Vladimír Clementis.
 
                Václav Vraný

Andrej Kuc
Rodákom z Lechnice bol významný slovenský maliar a reštaurátor Andrej Kuc. Narodil sa v Lechnici v roku 1919, kde aj vyštudoval ľudovú školu. Vzhľadom na to, že jeho rodičia boli roľníci, nemali dostatok finančných prostriedkov na štúdium a tak sa šiel Andrej vyučiť maliarskemu remeslu. Po vojenskej službe sa pridal k žandárskemu zboru, ktorý však po vypuknutí SNP opustil a pripojil sa k partizánskemu odboju. Tam bojoval až do príchodu Červenej armády v roku 1945. Pri pokuse odmínovať územie utrpel výbuchom míny devastačné poranenia nôh, ktoré mu boli amputované. Paradoxne invalidita ho prinavrátila na jeho pôvodnú cestu maliarstva a reštaurátorstva. Celý svoj ďalší život zasvätil obnove pamiatok v rôznych kútoch Slovenska. Rukopis zanechal aj v rodnom Zamagurí. V obci Reľov reštauroval dva drevené artefakty umučenia Krista, v meste Spišská Stará Ves konzervoval barokový hlavný oltár a kazateľnicu, v areáli Červeného kláštora reštauroval
slnečné hodiny a v rodnej Lechnici reštauroval súsošie Piety v miestnom kostole sv. Jodoka. Zomrel v roku 1998 vo veku 78 rokov v Spišskej Novej Vsi. V každom kúte Slovenska však
zanechal svoj rukopis či už reštaurovaním nástenných malieb, olejomalieb, plastík či iných artefaktov.
 
                Andrej Kuc                                            „Pieta“ v kostole sv. Jodoka